Zo skrinky som si vybrala veci a nahádzala do tašky. Rýchlym krokom som sa pobrala ku bráne, kde sa už tlačili ostatný žiaci. Dúfala som, že Lisy+Suzan na ten plán zabudli. Rozhliadla som sa okolo seba, ale aj tak to bolo na nič platné, aj keď meriam niečo cez 175 výhľad mi zakrývali basketbalisti ktorí bolo aj o dvadsať centimetrov vyšší.
Modliac sa, že ma nesledujú som sa pobrala domov. Stále som sa však obzerala, že či nejdú za mnou. Cesta domov mi trvá asi 30 minút pešo. Do uší som si strčila sluchátka a pustila som si The Beatles. Hmkajúc si melódiu som kráčala a nevnímala som okolitý svet. Iba som kráčala po naučenej ceste. Teraz existoval na tomto svete iba ja a hudba.
Z ničoho nič som pocítila, ako ma niekto udrel do chrbta. Dopadla som tvárou na tvrdý betón. Na kolene a lakti som pocítila štípavú bolesť. Nohavice sa mi pri kolene roztrhali a na dole nohou sa mi valili kvapky krvi. Sveter sa mi na lakti rozthrhol takisto. Zdvihla som hlavu, a moje obavy sa naplnili. Boli to ony. Tie dve osoby, ktoré mi znepríjemňovali život od vtedy ako som nastúpila na školu. Prišla som tam ako nová. Nenávideli ma už od prvého momentu, ako som prekročila prah triedy. Nepoznali ma a hneď ma odsudzili. Všetkým dali prísny zákaz sa so mnou baviť. Tak som zostala sama...
"Ha! Ty si si myslela, že nám utečieš?" hovorila Lisy.
"Prečo by som mala pred vami utekať?" spýtala som sa nechápavo, aj keď som vedela prečo.
"Ešte sa pýtaj! Pretože si nám narobila viac škody než bolo treba a my sa ti pomstíme" povedala Suzan. Postavila som sa na rovné nohy a oprášila som si zadok.
"Tak to si ma najskôr budete musieť chytiť" zvrieskla som a rozbehla som sa od nich čo najďalej preč.
"Za ňou!" počula som. Aj keď som vedela, že týmto som si ešte viac zavarila, musela som sa nejako brániť. Začala som bežať so všetkých síl. Len tak som sa vyhýbala ľuďom, ktorý išli okolo. Obzrela som sa za seba a uvidela som dve rútiace sa postavy ako za mnou bežia v rukách niečo držia. Jedna z nich niečo z tej krabičky vybrala a hodila to do mňa. Pristálo mi na tvári vajíčko. Zotrela som si ho rukou a otočila som sa im chrbtom. Tak toto nie! Už stačilo nemôžu ma viac už šikanovať! Odbočila som z cesty a bežala cez park. Bolo mi jedno, že mi halúzky zo stromov vrážali do tváre, musela som utekať čo najrýchlejšie ako som vedela. Srdce mi bilo ako o život a strašne ma pichalo v boku. Ale teraz to nemôžem vzdať!
Vybehla som preč z parku a napojila som sa na cestu. Vtedy ma zasiahli asi 4 vajíčka. Začala som spomaľovať, lebo som už prestávala vládať. Potkla som sa na obrúbniku a spadla som do blata. Pocítila som ostrú bolesť v hlave. Chytila som sa za spánok, no v zápätí som sykla od bolesti a stiahla som ruku na ktorej som mala krv.
"Ty? Si si myslela, že nám utešieš?" ozvala sa Lisy, ale stále bola unavená z behu. Vedľa nej oddychovala Suzan a povýšenecky na mňa hľadela.
"S nami sa nezahráva!" povedala Suzan a strelila mi facku. Automaticky som sa chytila líca. Nahlas sa rozosmiali.
"Si úbohá!" smiali sa. Sklonila som hlavu. Chcelo sa mi plakať, ale neplakala som. Neurobím im tú radosť.
"Ja nie som úboha...úbohé ste vy dve!" povedala som potichu. Prestali sa smiať a pozerali na mňa.
"Čo si to povedala?" zvýšila hlas Lisy.
"Povedala som: Ja nie som úboha...úbohé ste vy dve!" hovorila som dosť hlasno.
"Ako sa opovažuješ!" zvrieskla Suzan a vrazila mi päsťou do tváre. Odhodilo mi to hlavu na druhú stranu ale nenechala som sa rozhodiť. V ústach som pocítila krv.
"Opovažujem sa." povedala som rozhodne, aj keď mi to dalo veľa síl. Nemala som to robiť. Pristúpili ku mne a začali ma biť jedna radosť. Ja som iba mlčky trpela a prímala každý jeden úder za druhým. Zo začiatku som sa síce bránila, ale zranenia, ktoré som mala mi to nedovolovali.
"Hej! Čo to robíte?! Nechajte ju! Okamžite vypadnite!" kričal nejaký mužský hlas. Prestali.
"Ešte sme neskončili!" šepla mi Lisy a napľula mi do tváre. Obidve sa rozutekali preč.
Zavrela som oči. Ďakovala som Bohu, že niekto prišiel a zachránil ma.
"Si v poriadku?" spýtal sa ma nežne nejaký hlas. Hlas, môjho hrdinu...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára