*O týždeň neskôr*
Sedela som na pohodlnom gauči a mala som zapnutý televízor no nevnímala som ho. Rozmýšľala som, čo všetko sa stalo za tento týždeň.
Niall ma zachránil, v škole ma viac nenávidia a niektorí sa mi vtieraju a celkovo je to horšie, novinári zistili moje meno a tak napísali článok v ktorom som sa o sebe dozvedela samé zaujímavé veci a teraz mi neprestajne lezú za zadkom a píšu o mne články. Dokonca sa ma raz jeden spýtal, že či som tehotná! Oni sú asi hluchý alebo čo ale ja im neustále opakujem, že s tým chalanom nič nemám ale oni si stále melú svoje. Keď sa to dozvedela teta takmer ma zaškrtila. Ale som tu, takže som to prežila.
Asi jediná pozitívna vec je, že som si našla prácu. Obsluhujem zákazníkov v malej kaviarni. Tá pani, čo ma zamestnala je veľmi milá a je mi ako moja druhá mama. To vďaka nej sa mi podarilo pribrať 2 kilá. Strašne sa teším. Aspoň trošku sa dávam do normálneho života, teda až na tých novinárov. Ešte k tomu tá pani mi pomohla aby som ignorovala čo si o mne myslia druhí a za to som jej strašne vďačná.
Z môjho uvažovania ma vyrušil zvonček, ktorý ohlasoval, že niekto prišiel. Nikto nebol doma, lebo teta s ujom odišli niekam na dovolenku, tak som musela ísť otvoriť ja. Postavila a tackavym krokom som sa pobrala k dverám. Otvorila som ich a pohľad sa mi naskytol na poštára, ktorý držal v ruke červenú kyticu ruží a čokoládu Merci. Spýtavo som zdvihla jedno obočie. Chalan sa pozrel do papierov."Býva tu Emma Rose Hudson?" spýtal sa nezaujato.
"Áno to som ja" hlesla som.
"Tak toto je pre vás" do rúk mi strčil ruže aj čokoládu. "A ešte to tu podpíšte" načarbala som podpis a podala som mu papier naspäť.
Ruže som dala do modrej vázy a sadla som si na stoličku oproti nim. Zamyslene som sa na ne pozerala a rozmýšlala od koho sú. Obzerala som si ich z každej strany. Môj pohľad padol na obálku, ktorá bola zastrčená v kvetoch. Roztvorila som ju a začítala som sa do riadkov.
Milá Emma,
je mi strašne ľúto, že si kvôli mne prišla o súkromie a že ťa teraz takmer všetci nenávidia. Neplánoval som to takto. Chcel som ťa vtedy len zachrániť a absolútne som nemal tušenia, že sa stane toto. Ospravedňujem sa, že som ti spravil takéto nepríjemnosti, ale proste som ťa tam nemohol nechať a pozerať sa na to ako trpíš...
Teraz ma pravdepodobne nenávidíš, ale ja by som bol aj tak veľmi rád, keby si prišla na náš koncert, ktorý sa bude konať v Londýne O2 Aréne. Všetky ostatné informávie máš napísané na lístku.
Ešte raz prepáč, a dúfam, že prídeš. Tešíme sa na teba :)
S láskou
Niall Horan
Čítala som si to stále znovu a znovu dookola. Nepomohla som tomu uveriť. Bola som šťastná a zároveň naštvaná. Jedna moja časť chcela skákať dva metre do výšky, že pôjdem na koncert, ale druhá polovica bz najradšej zabila toho Nialla. Ako môže mať ešte tú drzosť, že ma pozve na koncert po tom čo mi spravil? Vlastne o nespravil nič, on mi iba pomohol a zhodou okolností tam bol novinár a odfotil nás. Ako sa hovorí náhoda je blbec.
Znova som otvorila obálku a vztiahla som z nej kartičku. Podržala som si ju oproti svetlu a zapozerala som sa na piatich chalanov. Musím uznať, že vyzerali naozaj dobre. Najviac ma zaujal ten Niall a ešte jeden chlapec z hnedými vlasmi vyčesnými dohora.
Dokonca som sa začala aj tešiť na ten koncert a tancovala som si taký môj oslavný tanček. Uvedomila som si však, že si tam nemám čo obliecť. To by nebol tak veľký problém. Lenže ako sa tam dostanem? Taxíkom? Dajme tomu...Ale veď teta ma tam nepustí!
Všetka radosť vypršala tak rýchlo, ako prišla. Asi som si mala zvyknúť, že môj život stojí za veľké hovno a nikdy nič nevíde podľa plánu...
Toto je taká menej depresívna časť a je v podstate o ničom :D Teda je podstatne dôležitá ale t je jedno... Strašne sa ospravedlňujem, že som dlhšie nič nepridávala, ale mala som toho dosť veľa. Veď chápete. :)
Neviem prečo, ale táto časť mi príde zle napísaná. Nie som s ňou spokojná...:/
A ďakujem všetkým, kto komentuje :3
Tak aj keď si myslí, že je divná a zlá dúfam, že sa bude páčiť :)
TU je jednodielovka :)
.jpg)
