Sorry, but I had to do it...

Z hlboka som sa nadýchla a otvorila som dvere do nášho spoločného bytu.
"Som doma!" zakričala som a začala som si vyzúvať svoje lodičky. 
"Ahoj láska." usmial sa na mňa, chytil moju tvár do dlaní a nežne ma pobozkal. Tento bozk som si užívala maximálne ako sa dalo. Lebo som vedela, že toto bude pravdepodobne posledný, ktorý od tohto zlatého stvorenia dostanem. Pomaly sa odtiahol a pery sa mu roztiahli do širokého úsmevu. Chytil ma za ruku a niekam ma ťahal.  S bosými nohami som cupitala za ním. Voľnou rukou otvoril dvere, pustil ma a odstúpil nabok, aby som  videla. S otvorenými ústami som sa pozerala na tú krásu. Louis totižto z našej terasy spravil to najromantickejšie miesto. Okolo stola boli lupene ruží a úžasný kontrast dávali tomu sviečky, ktorých plamienky sa mihli v smere vetra. Stála som tam neschopná slov. Toto celé spravil len a len pre mňa a ja mu idem ubližiť.  Idem mu ublížiť tak ako ešte nikto. Nechcem to, ale musím. Ak si mám vybrať medzi tým, aby som ho opustila a aby zabili niekoho z 1D tak ho radšej opúšťam. Aj keď s veľkým smútkom, ale musím to spraviť. Je to pre jeho dobro..
Ako praví gentleman mi odtiahol stoličku. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.  
Harry sa zahral na čašníka a priniesol nám  jedlo. Ktoré bolo neuveriteľne dobré. Celá večera sa niesla v romantickej atmosére. A tak som si čo najviac užívala  posledné chvíle NÍM...
Keď sa večera skončila, tak Louis vytiahol odniekiaľ čiernu  šatku a previazal mi ňou oči.
"Hej, Louis!" smiala som sa a on ma umlčal sladkým bozkom.
"Keď ti poviem, dáš si dole šatku, okay?" spýtal sa ma a ja som prikývla "Za chvíľku som naspať."
Tak som tam čakala, na jeho povel a rozmýšľala kedy mu to poviem. Nedokážem to! Nedokážem zničiť jeho srdce, ktoré sa roztriešti na milión kúskov. Ale musím! 
"Môžeš!" ozval sa jeho hlas. Rozviazala som si šatku a obzerala som sa okolo seba.
"Pozri sa z balkóna!" povedal a ja som spravila to čo mi prikázal. Naklonila som sa ponad zábradlie a to čom som uvidela mi vyrazilo dych. 
Bol tam nápis zo sviečok "Will you marry me?" Lou stál dole s ružou a začal mi spievať svojim dokonalým hlasom Marry Me-Bruno Mars. Stále sa pozeral iba na mňa a z jeho očí sršala láska. Láska ku mne. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Snažila som sa ich potlačiť, ale nešlo to. Začali mi stekať po tvári. Boli to slzy smútku. Smútku po tom, že teraz práve idem opúšťať to najdokonalejšie stvorenie na tejto planéte. Veľa krát som sa samej seba pýtala, prečo si vybral z pomedzi tisícky dievčat mňa. Raz som sa ho to spýtala a on mi povedal "Because you are perfect to me" 
Dospieval. Kľakol si na jedno koleno a zo saka vytiahol zamatovú krabičku.
"Eleanor Jane Calder, milujem ťa viac než seba. Si moje všetko a chcel by som ťa mať po svojom boku po celý  život. Vezmeš si ma?" vpíjal sa mi do očí. Teraz je ten moment. Teraz ho zraním. Mala som strašnú chuť mu povedať, že aj ja ho milujem celým srdcom a že si ho beriem za svojho manžela, ale nemohla som...
"Nie" šepla som a snažila som sa ignorovať ako Louimu tiekli slzy po tvári. "Prepáč..." hlesla som a utiekla som. Nemohla som sa pozerať na to, ako ho ničím. Ako ho zabíjam. Bolo to až príliš frustrujúce. Pozerať sa na človeka za ktorého by ste obetovali svoj život ako je sklamaný a najradšej by zomrel. Bežala som cez jeden park a sadla som si na lavičku. Tvár som si vložila do dlaní a spustila som hysterický plač.  Kolísala som sa dopredu a dozadu stále šepkajúc jeho meno. 
Chcela som, aby som všetko mohla vrátiť späť. Aby sme sa nikdy nestretli a nezamilovali sa do seba. Ak by sme sa nestretli nemuseli by sme takto trpieť...


Zotrela som si slzy, ktoré mi vytrysknú vždy, keď si spomeniem na tento moment. Postavila som sa na rovné nohy a pozrela som sa dole. Od tej výšky sa mi zatočila hlava. Zo zeme som zdvihla našu spoločnú fotku a pritisla som si ju k hrudi.
"Louis, prepáč ale ja som to musela urobiť. Milujem ťa viac ako celý svoj život. Zbohom, snáď sa niekedy tam hore stretneme..." zašepkala som.
Postavila som sa na kraj strechy a pomaly som sa posúvala bližšie a bližšie.
"El! Nie!" kričal niekto. Otočila som a uvidela som tam tú osobu, ktorú som zranila tým najhorším spôsobom.
"Loui" šepla som.
"Prosím nerob to!" zvolal zúfalo.
"Prečo by som nemala?" odvetila som apaticky.
"Lebo, El ja ťa milujem a potrebujem ťa!" povedal. Ja som na neho prekvapene pozrela a chcela som ísť k nemu, ale pošmykla som sa a padla som dole.
"Milujem ťa!" boli moje posledné slová a patrili k osobe, ktorú neskutočne milujem ♥